Poludnica

Poludnica bola nadprirodzená bytosť ľudskej podoby, objavujúca sa väčšinou v poludňajšom čase. V slovanskej ľudovej tradícii sa najmä poludnie a polnoc považovali za hodiny duchov, ktoré sa mali prežívať v pokoji, preto poludnica vyháňala ľudí z polí. Koho zastihla pri práci, trápila ho otázkami, alebo mu rovno privodila smrť.

Poludnica mala miestami podobu vzdušných prúdov a spôsobovala letný vánok. Mohla byť neviditeľná a jej pohyb po poli predpokladali podľa postupného skláňania klasov. Na Slovensku mala vzhľad starosvetskej mladuchy s partou, alebo bosej ženy zahalenej do dlhého obrusu či rozstrapkanej sukne.

Poľská poludnica (południówka či przypołudnica) má podobu vysokej ženy odetej v bielej plachte a držiacu v ruke kosák. Zjavuje sa len počas leta na poludnie na poliach a v lesoch, niekedy sa tiež zjavuje v domoch za búrky. Je zodpovedná za rôzne prírodné javy, výslovne potom za fatamorgánu a môže byť sprevádzaná siedmimi veľkými čiernymi psami. Tým, čo na poludnie na poliach pracujú, dáva hádanky, ktoré nemožno vyriešiť – potom ich potrestá ťažkou chorobou, s obľubou prenasleduje ženy a deti (pričom druhé tiež kradne).

Lužickosrbská přepołdnica má podobu starej ženy v bielom odeve a kosákom v ruke, alebo drobnej ženy. O poludní vychádza z lesa a zjavuje sa žencom na poliach. Tých potom núti hodinu hovoriť o jednej a tej istej veci, alebo sa ich pýta na rôzne otázky týkajúce sa pestovanie rastlín – tomu, kto jej nedokáže vyhovieť, odsekne hlavu. Na druhú stranu stráži na poludnie obilie pred zlodejmi a trestá deti, ktoré sa chodia do polí hrať.

Ruská poludnica sa zjavuje ako vysoké pekné dievča odeté v bielom. Počas žatvy chodí po poliach a tomu, koho tam napoludnie zastihne, točí hlavou dokola a spôsobuje mu bolesť hlavy. Niekde je považovaná za strážkyňu osiatych polí.

Zdroje: Komorovský, J.; Mytológie sveta. Bratislava 1973
Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví; Praha 1891.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra Košice 1989
Grafika: Deine Reflexion