rodná hruda, hrdosť, srdce, duša Slovanov

RODNÁ HRUDA, HRDOSŤ – SRDCIA – DUŠE SLOVANOV,
alebo
SLOVENSKÁ BOŽSKÁ RAPSÓDIA ŽIVOTA V SLOVÁCH ZALIATA
Slovensko, rodná hruda, rodná zem, posiata potom a krvou našich predkov. Z jej srdca vyšli tradície a rovnako aj každý nový život vychádza z nej. Pieseň zrodenia života v duchu tradícií nám dáva nádej na lepšiu budúcnosť. V žilách nám koluje krv Slovenská. Je to krv plná hrdosti, plná silných zmyslov. Každá kvapka, ktorá sa dotkne srdca je plná lásky, plná skutočných hlbokých hodnôt a dobrosrdečnosti. To sme my Slovania tým známy, že v sebe nosíme veľa ľudskosti a dobra. Sme národ Dobrákov. A ja som na tento národ veľmi hrdý. Že má v sebe túto lásku a túto mentalitu. Lebo to sme MY. Každá kvapka krvi v sebe nosí odkaz, múdrosť našich predkov, našich starých, prastarých rodičov. Milovať a doslova sa rozdať pre lásku, pre vieru, pre skutočné hodnoty života. Tak nás učili už od malička. Milovať a zároveň preukázať aj city, slabosti a pokoru. Nehanbiť sa za svoje pocity, za svoju lásku, za svoje emócie. Byť hrdý na našu zem po ktorej kráčame a po ktorej kráčali minulé generácie. Tie generácie, ktoré vybudovali túto krajinu, tie generácie, ktoré bojovali za našu slobodu, tie generácie, ktoré boli utláčané a nevzdali sa. Bojovali, trpeli, ale nikdy sa nevzdali. Vlastenectvo má byť súčasťou našich životov a hrdo sa hlásiť k odkazu našich predkov, buditeľov. Zmysel život je byť šťastný s láskou. Je veľa podôb lásky, je ich ako hviezd na nebi. Treba si len jednu vybrať. Láska k vlasti je jedna z nich.
RODNÁ ZEM
Rodná zem znamená veľa. Môže znamenať otca, mať, starých rodičov, všetkých predkov. Môže znamenať i rieku, potok, lúku i les, vyšliapaný chodník v lese, ktorého sa dotýkajú naše nohy, môže znamenať kríž nad dedinou, kostol, drevenica, ale aj starký sediaci pred svojím domčekom bafkajúc starú fajku keď len kúdeľ dymu je mu v tej chvíli spoločníkom. Naša rodná zem je ako veľký strom, ktorého listy nemožno spočítať. Každý strom však musí mať koreň, pretože bez neho padne pri najmenšom vetríku. Koreň strom živí a viaže ho k zemi. Koreň vyjadruje, čo sme prežívali včera, pred rokom, pred stoletiami, pred tisíc rokmi. Rodná zem stelesňuje náš včerajšok dnešok a zajtrajšok. Nemôžeme plne prežiť prítomnosť , keď nepochopíme minulosť.
JAZYK
Nás jazyk je ako rozkvitnutý kvet. Vždy, keď si k nemu privoniaš pocítiš jeho vnútornú vôňu a krásu. Nepoznám krajší jazyk ako ten náš SLOVENSKÝ. Rovnako ako slovenčinu milujem aj češtinu a ruštinu. Sú také blízke a preto vždy Česi a Rusi budú naši bratia a sestry. Vždy boli a aj vždy budú. Krásna mäkkosť slovenčiny sa zabára až pod kožu a ako jemný dotyk láskyplnej dlane pohladí myseľ a dušu. Milujem ak pri slovnej komunikácii môžem používať jeho zamatovú mäkkosť. Milujem silu rétoriky slovenského jazyka. Rody, pády, všetko má svoje miesto, svoj zmysel a svoj pôvod i dôvod. A v jazyku je jedinečnosť každého národa. Skrýva sa v ňom posolstvo a aj samotná mentalita. My Slovania máme milujúci jazyk a preto máme milujúce srdcia a hlbokú dušu. Sme krajina s bohatou jazykovou kultúrou. Ktorá krajina sa môže pochváliť toľkými krásnymi a mäkkými nárečiami. Každá oblasť má svoj jazyk a svoje vlastné tradície putujúce po stáročia v srdciach predkov a dostávajú sa až k nám. A toto nám dáva neskonale krásne až nesmrteľné bohatstvo.
TRADÍCIE
Po stáročia tradície kolovali z rodičov na deti a tie ich posúvali pre ďalšie generácie. Je to ako dať kus zo seba, niečo čo človek má v sebe po celý život a tento dar posúva pre ďalšie generácie, do budúcnosti, nech sa nikdy nezabúda, čo je to Slovanstvo, čo je naše, čo je späté s našou krajinou s našou rodnou hrudou. Tá krásna symbolika v piesňach, v krojoch, zvykoch, každá výšivka má svoju dôležitosť, svoj posvätný jedinečný zmysel, každý kroj, nezáleží či je liptovský, šarišský, zemplínsky, trenčiansky, oravský a či detviansky. Každý z nich má svoje srdce a svoju dušu. Každý z nich má v sebe ukrytý dotyk predkov, koreň stromu dedený z otca na syna, či z matky na dcéru. Obleč si ho niekedy a pocítiš silu Slovanstva a ak zavrieš oči, možno pocítiš aj jeho históriu, dotyk minulosti, krásu zvykov na dedinách, možno pocítiš aj teplo a láskavý dotyk život jeho predchodcu. Zvyky našich predkov, ku ktorým sa máme a musíme hlásiť. Máme veľké šťastie, že sme národ s bohatou kultúrou, s bohatou tradíciou, s bohatou históriou. Sme krajina Dobrákov, krajina hradov, krajina s krásnym mäkučkým jazykom. Krása ukrytá v našich krojoch je vyšitá múdrosťou a citom našich predkov.
HISTÓRIA
História je ako kniha, ktorá nás má niečo naučiť a my podľa tejto knihy môžeme zmeniť budúcnosť k lepšiemu a napísať svojimi skutkami svoju vlastnú knihu, ktorá bude písaná srdcom. Vždy, keď sa do nej zahĺbime, načrieme dušou do jej vnútra, dovolí nám sa dotknúť životov tých, ktorí kráčali cestou života pred nami. Môžeme sa dotknúť miest, na ktorých zanechali minulé generácie svoje odkazy. Môžeme sa poučiť, môžeme pozmeniť prítomnosť a zmeniť aj budúcnosť. Stačí len načrieť do tejto múdrej knihy a ona nás vždy obdaruje niečím novým, niečím, čo nám dá zmysel a aj svetlo do života. V tom tkvie krása a sila histórie. Keď otvoríme túto knihu ona nám dovolí načrieť do rieky múdrosti našich predkov.
História je obraz o tom, kto sme teraz. Keby nebolo našej histórie, nie je naša prítomnosť a zase my, robíme históriu pre naše deti, takže aby naša prítomnosť nebola negatívnou históriou našich detí a vnukov. Spomínam si ako mi moji starí rodičia rozprávali o vojne, o ich rodičoch a predkoch a ja už ako malý som ich doslova s otvorenými ústami počúval a to všetko nasával do seba. Múdrosť starších je zdieľaná už od ich rodičov a tí ju dostali od svojich rodičov zase. Nemali by sme nikdy na ňu zabúdať a ctiť si ju a aj tých, ktorí nám svoju múdrosť posúvajú.
Krása slovenskej histórie siaha až do dávnovekov. Každá z týchto krás je ako rozkvitnutý kvet na lúke poznania. Múdrosť sa nedá odtrhnúť, tú treba len vnímať a preciťovať. Krása múdrosti nám zmení pohľad, obohatí vnútro a túto krásu môžeme aj my neskôr predať ďalšej generácii. Rovnako ako nám bola daná, tak aj my tú našu budeme opäť posúvať ďalej, našim deťom, našim vnukom. Je mi veľmi ľúto, že sa viac nepíše o bohatej histórii, ktorú tu máme. V histórii je veľa múdrosti a my sme súčasťou tejto každodennej múdrosti a hrdosti.
Ktorá krajina sa môže pochváliť tým, že je aj nazývaná krajina hradov. Ktorá krajina má breh pravekého mora. Jednou z mála je opäť naše milované Slovensko.
Slovensko má takú bohatú kultúru a neskutočne dlhú históriu. A môžeme byť na to aj právom veľmi hrdí. Veď územie Slovenska siaha až po prvotný život na Zemi.
Naše malé milované Slovensko, nazývané aj krajinou hradov. Kde inde ako tu, na našej rodnej hrudi nájdete fosílie a o pár metrov ďalej sa nad krajinou vyníma historicky skvost nad Dunajom, Devínsky hrad. Bratislava, zvaná aj Krásavica na Dunaji. Jej dnešné územia ako Sandberg a Devínska Kobyla to bol breh treťohorného mora, skameneliny a fosílie staré 14 miliónov rokov. Slávny slovenský maliar Albín Brunovský mal v tejto oblasti dom a jeho vnúčatá pri hraní v piesku našli kosti pravekej veľryby. Už 94 rokov máme presvedčivý dôkaz, že aj na našom území žili neandertálci. Pred toľkými rokmi totiž v podtatranskej obci Gánovce v okrese Poprad našli odliatok mozgovne neandertálca, ktorý žil asi pred 120-tisíc rokmi. A je to aj najstarší paleontologický nález nájdený na Slovensku. Jaskyňa Čertova pec je 27 m dlhá obojstranne priechodná jaskyňa v pohorí Považský Inovec. Jej tajomné priestory obývané pred desiatkami tisícov rokov neandertálcami predstavujú najstaršie doložené jaskynné sídlo na celom Slovensku
V roku 1961 sa pri Váhu našla čelová kosť neandertálca datovanú na 75.000 – 100.000 rokov, ďalej nálezy Mamuta pri Repišti a pod Michalskou bránou v Bratislave, Moravianska Venuša, plastika pravekej ženy, ktorá bola nájdená pri archeologických vykopávkach r. 1940 v Moravanoch pri Piešťanoch starú cca 22800 rokov. A to je len malinký výňatok zo života okolo nás.
Spomínam si, keď som sa podieľal na archeologických vykopávkach v bratislavských Jarovciach, kde sa našla rímska dedina (zachovaná jedna Vila Rustica) približne z roku 4. n.l. Okrem mnohých nálezov mincí, keramiky, prsteňa sa našla aj vypaľovacia pec aj so zachovaným popolom a rozbitou keramikou. Ja som našiel aj sklenenú ozdobnú retiazku na krk, tepecké kladivko. Ale najvýznamnejší nálezom bol unikátny rímsky sarkofág aj s kostrovými pozostatkami tela.
Osobne som robil aj rodostrom našej rodiny a dostal som sa až do roku 1700. Tie krásne pocity pri bádaní, to vzrušenie, keď nájdete svojich predkov. A dokonca som si našiel aj dvojníka. Keď sa dotknete miest, kde žili, ako žili, keď čítate o ich každodennom živote. List za listom pomaly pretáčate a keď zavriem oči a o pár chvíľ už s nimi prežívam ruch života, časť ich príbehu. Je to dotyk minulosti a ten sa dokáže zaboriť veľmi hlboko do duše a srdca človeka. Napokon som sa dopátral, že môj prvý datovaný predok je z polovice 14.storočia.
Buďme milí priatelia, dobrí ľudia, vďační za našu históriu. Len vďaka nej môžeme viac pochopiť prítomnosť a zmeniť budúcnosť.
Historia pulcherrimus liber est plenus sapientia.
SLOVO NA ZÁVER
Za seba, za rodinu, za deti, za vlasť, za lásku, za hrdosť a tradície, za Slovensko…proste za nás, Slovákov a všetkých Slovanov. V hrudi nám bije Slovanské srdce a žilách koluje Slovanská krv. Buďme hrdí na zem, po ktorej kráčame, na našu rodnú hrudu, na zem našich predkov, na naše milujúce Slovanské srdce.
Láska je zmyslom života. Je toľko prejavov lásky koľko je hviezd na nebi, stačí si vždy len jednu vybrať. A láska k vlasti je jedna z nich.
A jedno moje malé prianie na záver. Milujte svoju krajinu, zem našich predkov, buďme všetci hrdí a milujúci a tento dar predávajme ďalej ďalším generáciám. Veďme naše deti k láske a k múdrosti. Sme Slovania a vždy budeme Slovania a nezáleží či sú to Slováci, Česi, Rusi, Rusínci, Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Pomáci, Srbi, Slovinci, Kašubovia, Lužicki Srbi, Moravania, Poliaci, Slezania, pomoranskí Slovinci, Bielorusi, Ukrajinci.
Zdieľajte, komentujte a rozširujte a povedzte a aj napíšte, čo Vám vraví Vaše srdce. Ďakujem.

Kratučká modlitba za Mokošu, Bohyňu všetkých Slovanov.

Ó Mokoša,
preveliká matičko Zem naša,
Ty pradieš a poznáš osud náš.
Daj nám šťastia a hojnej úrody.
Prekrásna bohyňa, požehnaj nám.

Autor: Eddie W. Nicholas – Nicholas Tajomný Básnik