Každé slovo, ktoré vyslovíme, nesie energiu. Slovo môže liečiť alebo zraňovať, povznášať alebo ničiť. Starí Slovania verili, že slovo je posvätné, že cez slovo Rod rozpráva s človekom a že reč je nástroj tvorenia i ničenia sveta. Z tohto poznania pramení aj samotné slovo Slovan – ten, kto pozná silu čistého slova. Preto naši predkovia hovorili o čistote reči a o tom, že slová treba vážiť, pretože nesú vibráciu, ktorá vplýva na človeka i na prírodu okolo. Ak sa človek naučí vyjadrovať hrubo, postupne sa jeho vnútorná úroveň prispôsobí vibrácii tých slov. Zrazu sa viac hnevá, viac reaguje, menej cíti. A keď sa takto začne správať väčšina spoločnosti, hrubosť sa stane „normou“. Ale normou sa stáva aj necitlivosť, chaos a duševná únava.
Nadávky nie sú len „výrazy hnevu“ …sú to energetické výboje nízkej frekvencie, ktoré narúšajú rovnováhu v priestore i v človeku. A čím viac ich používame, tým viac posilňujeme egregor hrubosti, ktorý sa živí našou podráždenosťou a zlou náladou. Každé slovo má svoj egregor…spoločné energetické pole všetkých, ktorí ho vyslovujú. Ak ľudia denne používajú vulgárne výrazy, pripájajú sa k egregoru, ktorý ich spätne ovplyvňuje. Prináša do života viac konfliktov, neporozumenia a psychickej ťažoby. Nie je to náhoda, že spoločnosť, ktorá si zvykne na hrubosť, stráca jemnosť, úctu a schopnosť cítiť svetlo v druhom človeku. Naši predkovia nikdy neoslavovali hrubosť. Hovorili o čistote reči, o sile pravého slova, ktoré má prinášať svetlo a poriadok. V poslednom čase sa objavujú tvrdenia, že aj nadávky sú „slovanské“, že vraj ide o „svetlé slová“ s pôvodnou silou.
To je hlboké nepochopenie podstaty slova.
Tvrdiť, že vulgárne slovo je „svetlé“, znamená popierať samotné korene slovanstva, pretože Slovanstvo je založené na svetle, na úcte k slovu a na vnútornej harmónii.
Takéto prekrúcanie je choré, fanatické a zámerné skresľovanie pôvodných učení. Znižuje duchovnú hodnotu slova a robí z hrubosti niečo, čo ňou nikdy nebolo. Ak chceme zmeniť svet, musíme začať od reči. Nie preto, aby sme pôsobili slušne, ale preto, aby sme zmenili vibráciu priestoru, v ktorom žijeme. Čisté slovo lieči, tiché slovo upokojuje, a slovo povedané s úctou otvára dvere k pochopeniu.
Skúsme znovu objaviť silu slov, ktoré niesli naši predkovia, slová, ktoré tvorili, nie ničili. Každé láskavé slovo je ako iskra, ktorá zapaľuje svetlo v ďalších srdciach. Normalizácia nadávok nie je znak slobody, ale straty citlivosti. Nie je to návrat k tradícii, ale odklon od nej. Slovanstvo nikdy nestálo na vulgarizmoch, ale na sile slova, ktoré tvorí, nie ničí.
B
Slovanské Noviny
