Mnohí si dajú otázku načo dnes, v tak veľmi uponáhľanom svete, potrebujeme vedieť akou rečou hovorili naši dávni PrѢdkovia? Je stará a zložitá – ale práve v tom to je. V spoločnosti sa všetko zrýchľuje ale zrýchľovanie znamená zjednodušovanie jazyka. Ale o to im ide – so zjednodušovaním jazyka prichádza zákonite aj zjednodušovanie našich myslí. A naozaj chceme ísť touto cestou? Ide o to čo ostalo nám z obrazovo bohatého a mohutného jazyka našich PrѢdkov, SlovѢnov – ale aj o to, čo budeme schopní odovzdať našim potomkom my sami. Sme povinní uchovať a uviesť do života to, čo nám prenechali naši PrѢdkovia, pretože nám odovzdali bohaté následníctvo dejín – aj našich dejín – do ktorých môžeme opätovne vstúpiť skrz poznanie prastarej, Staroslovienskej Bukvice.
Poznanie nášho prastarého jazyka a prastarej literatúry našej Vlasti je možné jedine pri poznaní dejín a kultúry Slovanského národa. Len a jedine v takomto prípade možno porozumieť etymológii slovienskeho jazyka.
V Staroslovienskej Bukvici má každá zo 49 bukiev svoje: meno, mnohé z nich číselný význam, do 49 Obrazov a v neposlednej miere aj sebe vlastný a unikátny zvuk. V Staroslovienskej Bukvici mala každá bukva svoj určený hlavný obraz. »OBRAZ», ako súhrn rozličných poznatkov, spájal do konkrétneho opisu ľubovoľný predmet alebo jav. Tieto obrazy sa medzi sebou spájali, a tak vytvárali jediný obraz slova. Preto v takom prípade hovoríme, že môžeme porozumieť tomu zmyslu, ktorý do obrazu vložili naši dávni PrѢdkovia. Preto najmä dieťa, v ranom štádiu vývoja poznávania sveta – ak bude v kontakte s našim prapôvodným jazykom – je schopné preniknúť do hĺbkovej podstaty ľubovoľného obrazu vrátane obrazu mysle, čím môže obísť druhostupňové, neskoršie nadobudnuté významy. Znalosť pred cyrilo-metodskej Bukvice značne uľahčuje a zrýchľuje schopnosť vniknúť do našej minulosti a aj hĺbkové pochopenie nášho dnešného jazyka. Aj tu môže niekto namietnuť že načo. Ale pripomeňme si prastaré príslovie: kto nepozná históriu je odsúdený na jej opakovanie… Ako Slovieni sa môžeme iba radovať, že naša prastará, Staroslovienska Bukvica sa do dnešných dní zachovala, lebo ona predstavuje veľký pamätník písomnosti. Obsahuje poznanie, ktoré sa k nám dostalo z hlbiny vekov. Je v nej skrytá sila a moc Veľkého Slovienskeho, a teda zároveň Slovenského aj Ruského jazyka. Bukvica nám odkrýva a prinavracia stratené a zabudnuté. Táto forma písma nikde nezmizla, žije ďalej v našej kultúre a krvi. Toto písmo vám pomôže nadobudnúť nový svetonázor a odkryť to bohatstvo, ktoré v sebe tají naša reč. Slovienskym jazykom je možné vyjadriť najjemnejšie odtiene myšlienok, odkryť najhlbšie zmysly. Súčasná ruská azbuka sa líši od staroslovienskej bukvice, ktorá sa používala v slovanských zemiach dávno pred príchodom Cyrila a Metoda. Súčasný ruský, rovnako ako slovenský jazyk stratili nielen svoj pôvodný význam a tvary, ale najmä obrazový význam. V tie dávne časy bukvice odovzdávali nielen Obraz a Podstatu, ale označovali aj čísla. Z toho dôvodu sa nad bukvicu umiestnil znak, ktorý poukazoval na to, že bukva je použitá ako číselné označenie. Všetky matematické výpočty sa viedli v takejto forme.
Dnes sa môže kdekto spýtať: načo dnes potrebuje Starosloviensku Bukvicu? Odpoveď je veľmi jednoduchá, je to obrovské bohatstvo, ktoré v sebe ukrývajú naše, slovanské jazyky. Toto poznanie pomôže odkryť pôvodnú podstatu slov a zorientovať sa vo vlastnom pôvode.
KNIHA:
https://www.slovieni.com/knihy/staroslovienska-bukvica
Cyril a Metod v skutočnosti nezaložili slovanské písomníctvo, ale cirkevno-slovanskú azbuku pre kresťanské cirkvi v zemiach Slovienov, Moravanov, Srbov, Bulharov, Rusov. Za základ vzali už dávno existujúcu Bukvicu, ktorá pozostávala zo 49 bukvíc. 5 bukvíc z nej ubrali, štyrom dali grécke názvy a začali prekladať z gréckeho jazyka do “nimi vynájdeného“ jazyka. Odobraté bukvice odovzdávali hrdlové a nosové zvuky. Boli pre nás potrebné, pretože tieto zvuky aktivizovali deviatu stogňu (čakru), t.j. aktivovali kanál spojenia s Vyšším Svetom, t.j. Svetom kam pred nami už odišli naši PrѢdkovia, s ktorými sme takto schopní stále udržiavať spojenie. Trvalo tisícročie, kým sa poznanie o existencii stogní dostalo k nám opäť z Východu. Všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Lenže ľudia žltej rasy majú iný energetický systém ponímania sveta, menší počet kanálov vnímania a menší počet stogní (čakier) – 7. Ale pre nás 7 aktivizovaných čakier predstavuje stále neúplne fungujúci systém, hoci pre ľudí žltej rasy už možnosť nadľudských schopností… No týmto sa «korekcia» slovanského písomníctva ešte zďaleka neskončila. Na našom území môžeme s určitosťou hovoriť o používaní staroslovienskej bukvice minimálne do r. 991. Podľa údajov z diela Maura Orbiniho z r. 1601, samostatná existencia Veľkého kniežatstva Moravského skončila až r. 991 smrťou posledného nezávislého vládcu na našom území, ktorý sa volal Sveulado. Maďari teda v žiadnom prípade neobsadili celé územie, ako to potvrdzuje aj Orbini: “A vydržalo ono kráľovstvo až do leta 991, v ktorom zomrel kráľ Sveulado, ovládli toto územie Maďari, Poliaci a veľkú časť Česi.” Z textu je teda jasné, že Maďari, hoci do našej lokality prišli skôr, ešte dlho nemohli ovládnuť naše územie. V r. 988 vpustil vierolomný knieža kyjevský Vladimír na územie Kyjevskej Rusi križiakov, ktorí začali pokresťančovať Slovanov. Pokresťančovanie trvalo do r. 1000, teda niekedy po smrti posledného kráľa Veľkého kniežactva Moravského Sveulada r. 991 vstúpili križiaci aj na naše územie. Pod šírením kresťanstva je potrebné ponímať doslovné jatky Slovanov a fyzickú likvidáciu našej prastarej písanej kultúry, t.j. zdrojov našej Viery – Slovansko-Árijských Véd. Na Kyjevskej Rusi vyvraždili 9 miliónov obyvateľov z celkového počtu 13. Ostalo iba 4 milióny ľudí, väčšinou starci a deti. Starí ľudia čoskoro aj tak vymreli a deti boli odovzdané na prevýchovu do kresťanských kláštorov. A toto presne sa odohralo aj u nás. Tým docielili, že sotva kto si už niečo v dospelosti pamätal na Vieru svojich rodičov. Na našom území došlo vzápätí aj k zavedeniu latinky a postupnému odkláňaniu sa od staroslovienskeho jazyka. Ale ani v Rusku neostala Staroslovienska Bukvica v pôvodnom stave. Ďalšie zásahy do nej vykonal najmä Peter I., potom Nikolaj II., no najzávažnejšie zmeny vykonali až komunisti po uzurpovaní moci v krajine. Nakoniec ostalo z pôvodných 49 bukvíc dnešných 33.
VIAC sa dočítate TU:
https://www.tartaria.sk/dedicstvo-predkov/pisomnictvo
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.