„Autorita hlavy rodiny nespočívala na strachu, ale na svedomí členov rodiny. Na udržanie takejto autority bol potrebný rešpekt, nie strach.

Takúto úctu si človek vyslúžil len osobným príkladom: pracovitosťou, spravodlivosťou, láskavosťou, dôslednosťou. Ak si pripomenieme aj pokrvný príbuzenský vzťah, rodičovskú a detskú lásku, bude jasné, prečo sa mladší „báli“ starších. Tento „strach“ ani u detí nepochádzal zo strachu z fyzického násilia alebo trestov vo všeobecnosti, ale z hanby, z trápenia svedomia. V dobrej rodine jeden odsudzujúci otcovský pohľad vyvolával v domácnosti triašku, v inej sa prút, opasok či len päste vnímali celkom ľahostajne. Navyše tam, kde dominovala hrubá fyzická sila a strach z fyzickej bolesti, prekvital podvod, tajný výsmech starším a iné neresti.
Niečo o rodine :
Muž je akýmsi predstaviteľom mysle v rodine, matka je predstaviteľkou citov, deti sú silou, ktorá prináša vitalitu. Rodina funguje ako organizmus. Ak sa napríklad manželka cíti v rodine sklamaná, nastupuje túžba. Ak je muž sklamaný, trpí tým aktivita v rodine, pretože muž je aktívny princíp a žena je emocionálna. Dáva emocionálnu rovnováhu, stabilitu, dáva pokoj v rodine. Žena dáva pokoj, muž dáva optimizmus, pretože muž má aktívny začiatok.
Deti sú v rodine prejavom nadšenia, majú veľa energie. Keď deti cítia harmóniu v rodine, stávajú sa veľmi veselými, stávajú sa zdrojmi radosti. Zabávajú rodičov a dospelí sa stávajú pre ich deti zdrojom radosti a šťastia. V tomto prípade bude rodina stabilná a všetky ťažkosti, ktoré jej pripadnú, budú bez problémov vyriešené. Všetko závisí od vedomostí a schopností človeka tieto poznatky aplikovať. Poznať a aplikovať vedomosti – Vedieť.
Eseje o ľudovej estetike



Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.