V poslednej dobe značne zosilneli akcie všakovakých skupín – neslovanských – smerom k nám, Slovienom. Principiálne súhlasíme s názorom svetovo uznávanej vedeckej kapacity Marije Gimbutas, litovsko-americkej archeologičky a antropologičky vyslovený v knihe The Slavs (1971),
Správa je staršieho dáta, ale veľmi dôležitá… Aj my máme svoje slovanské korene, na ktoré mnohí zabudli, alebo lepšie povedané chcú zabudnúť…Ale čo je človek bez koreňov? Bez koreňov vďaka
Poznáme mýty a príbehy iných národov a zaniknutých civilizácií a tie naše postupne upadali do zabudnutia.Bol to zámer, alebo náhoda?Nie je to tak dávno, keď sme ako deti čítali rozprávky
Najposvätnějším stromom Slovanov, rovnako ako všetkých Indoevropanov, bol dub zasvätený hromovládnému Perunovi (viď. litovské Perkunas = dub), imponujúci svojou silou, mohutnosťou a tvrdosťou dreva. Dub lat. Quercus (staroslovansky dob prip. dab) sa
Obvyklé dělení na prvobytně-pospolné, otrokářské, feudální, kapitalistické, socialistické a komunistické je podle mého názoru nesmyslné. V zásadě je společnost buď řízena mravním zákonem (společnost tradiční), nebo je od mravního zákona
pokračovať v čítaníSlovanská tradice – (4) – společenská zřízení
Stromy mali v úcte už naši slovanskí predkovia. Verili, že v nich sídlia duše zomretých, zároveň v nich, akoby večne živých a rodiacich, videli prejav večného života. Pretože strom žije
