Pravda zostáva pravdou, bez ohľadu na to, či sa nám páči alebo nie. Emócie – hnev, ujma, citlivá ješitosť – môžu skresliť náš pohľad, ale nezmenia realitu.
- Pravda nepotrebuje náš súhlas.
Ak by slnko prestalo svietiť len preto, že ho niekto preklína, vesmír by sa riadil rozmarom ľudí. Ale nesvieti menej, keď sa naň hneváme. Pravda je ako slnko – existuje nezávisle od našich pocitov. - Urazenosť je slepá ulička.
Keď sa urazíme, nevyhráme argument – len sa uzavrieme do bubliny, kde naša verzia reality nemá konkurenciu. Ale svet vonku sa točí ďalej. Pravda nezmizne, len my prestaneme vidieť. - Dospelosť začína tam, kde končí potreba byť vždy „v pravde“.
Deti kričia „to nie je fér!“, keď im niečo nesedí. Dospelí by mali vedieť, že svet nie je povinný prispôsobovať sa ich očakávaniam. - Čo s tým?
- Skontroluj emócie – Je môj hnev naozaj o pravde, alebo o mojej zranenej pýche?
- Pozri sa na fakty – Ak niečo vyzerá ako kôň, kráča ako kôň a teší sa ako kôň… nie je to zebra.
- Nauč sa povedať „Mýlil som sa“ – To nie je prehra, ale dôkaz, že ešte myslíš.
Pravda nie je nepriateľ. Aj keď nás bolí, je to kompas, ktorý ukazuje skutočný sever – nie ten náš, domyslený. A ak sa na ňu nahneváme, jediné, čo stratíme, je schopnosť navigovať životom bez ilúzií.
„Nezáleží na tom, koľko krát kričíš ‘nesúhlasím!’ – Zem je stále guľatá
fb: S.B.Vargic
